Blaha vidí v europarlamente silný SMER, zabojujú s PS
Blížiace sa voľby do Európskeho parlamentu ovplyvňujú aj verejný priestor. V ňom sa stále viac a viac objavujú témy, týkajúce sa Európskej únie a jej budúcich výziev. Naposledy vyšiel prieskum volebných preferencií agentúry AKO.
Ak by sa konali voľby v prvej polovici apríla, zvíťazilo by s výrazným náskokom Progresívne Slovensko, ktoré v prieskume zaznamenalo zisk 27,2 percenta. S veľkým odstupom nasledovala strana Smer s 15,2 percentami a Hlas s 14,2 percentami.
Na tento prieskum reagoval Ľuboš Blaha, súčasný podpredseda parlamentu a kandidát do Európskeho parlamentu za stranu Smer s číslom dva. Na kandidátke je pred ním už len Monika Beňová, dlhoročná europoslankyňa.
Vo svojej reakcii spochybnil výrazný náskok Progresívneho Slovenska s odvolaním sa na nedávne parlamentné a prezidentské voľby. V nich takisto v záverečných prieskumoch dominovala strana Progresívne Slovensko alebo prezidentský kandidát Ivan Korčok, ktorý disponoval jej podporou.
Rovnako Blaha poukázal na nepravdepodobne vysokú účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu, ktorá vyplývala z prieskumu agentúry AKO. Podľa neho by sa zúčastnilo daných volieb až 76,8 percenta voličov. To je obrovské množstvo v porovnaní s doterajšími voľbami do europarlamentu, keďže najviac voličov sa zúčastnilo volieb v roku 2019. Účasť však bola iba 22,25 percent.
Zaujímavé je však najmä to, že Blaha uviedol, že strana Smer je jedinou, ktorá dokáže poraziť Progresívne Slovensko. Ak to vraj nebudú oni, tak najsilnejšia opozičná strana obháji prvenstvo z posledných eurovolieb.
Je zrejmé, že kandidát strany Smer musí verejnosti adresovať podobné vyhlásenia. Bolo by nelogické, ak by išiel do volieb s tým, že ich nejde vyhrať. V kontexte podpory Smeru sa takáto možnosť jednoznačne naskytá.
Tomuto argumentu však nahrávajú viaceré skutočnosti. Prvou je spomínaná podpora, ktorá zaručila Smeru víťazstvo v parlamentných voľbách v roku 2023. Počas prieskumov realizovaných v období po nich preferencie Smeru výrazne neklesli, čo naznačuje udržanie si podpory zo strany voličov. Ak by tak došlo k úspešnej mobilizácii, mohla by strana Smer atakovať výsledok Progresívneho Slovenska.
Ešte dôležitejším faktorom je však miera polarizácie slovenskej spoločnosti. Tá spôsobuje rozdelenie do dvoch znepriatelených politických táborov. Názorovú opozíciu voči Progresívnemu Slovensku predstavuje jednoznačne strana Smer. Je teda možné, že práve ona bude vyzývateľom v boji o zisk prvenstva vo voľbách, ktoré sa na Slovensku budú konať 8. júna 2024.
Odporúčané články
Vymenovanie Martina Ďurišina za viceprimátora Prešova predstavuje dôležitý krok v súvislosti s riadením mesta, ktorý však nezostal bez politických turbulencií. Jedným z najvýraznejších momentov bolo neúspešné rokovanie primátorského klubu s Kresťanskodemokratickým hnutím (KDH), ktoré neprinieslo očakávaný výsledok. Neschopnosť KDH dohodnúť sa na nominácii je nielen politicky infantilná, ale aj strategicky nevhodná. Odmietnutie spolupráce na úrovni mestskej exekutívy môže totiž KDH stáť cenný politický vplyv a oslabiť jeho pozíciu v kľúčových otázkach v Prešove.
Staré novinárske pravidlo hovorí, že keď sa niekto chce verejne znemožniť, netreba mu v tom brániť. Zrejme ho poznajú aj kolegovia v denníku Korzár, a tak naplno dali túto možnosť hlavnému kontrolórovi mesta Prešov Alexandrovi Ernstovi. Ten na pomerne veľkom priestore hrubým zvýrazňovačom podčiarkol svoju nekompetentnosť, o ktorej doteraz vedelo len niekoľko zasvätených.
