Články obsahujúce tag komentár
Staré novinárske pravidlo hovorí, že keď sa niekto chce verejne znemožniť, netreba mu v tom brániť. Zrejme ho poznajú aj kolegovia v denníku Korzár, a tak naplno dali túto možnosť hlavnému kontrolórovi mesta Prešov Alexandrovi Ernstovi. Ten na pomerne veľkom priestore hrubým zvýrazňovačom podčiarkol svoju nekompetentnosť, o ktorej doteraz vedelo len niekoľko zasvätených.
Hlavný kontrolór mesta Prešov, Alexander Ernst, vypracoval negatívne stanovisko k Dlhopisovému programu garantovaných výnosov VVS bez toho, aby si prečítal emisné podmienky dlhopisov Voda spieva I. Mesto Prešov to môže stáť milióny EUR.
Vymenovanie Martina Ďurišina za viceprimátora Prešova predstavuje dôležitý krok v súvislosti s riadením mesta, ktorý však nezostal bez politických turbulencií. Jedným z najvýraznejších momentov bolo neúspešné rokovanie primátorského klubu s Kresťanskodemokratickým hnutím (KDH), ktoré neprinieslo očakávaný výsledok. Neschopnosť KDH dohodnúť sa na nominácii je nielen politicky infantilná, ale aj strategicky nevhodná. Odmietnutie spolupráce na úrovni mestskej exekutívy môže totiž KDH stáť cenný politický vplyv a oslabiť jeho pozíciu v kľúčových otázkach v Prešove.
Progresívne Slovensko stavilo na predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Po Ľubomírovi Anrássym aj oni začali strašiť privatizáciou vodární a katastrofickými scenármi. Po tom, čo jeho, aj ich minister Taraba ,,zrušil na dve doby“ a nemilosrdne usvedčil z úplnej nekompetentnosti, majú ,,z ostudy kabát“ ako hovoria bratia Česi.
Počas krátkeho obdobia vlády Progresívneho Slovenska, keď na jej čele stál Ľudovít Ódor, prišiel predseda NKÚ so šokujúcimi vyhláseniami o hrozbe privatizácie vodárenských spoločností a ohrození zásobovania pitnou vodou. Sám sa prihlásil k tomu, že to bolo po porade s vtedajším predsedom vlády Ľudovítom Ódorom. Tým Ľudovítom Ódorom, ktorý bol potom lídrom kandidátky progresívcov do Európskeho parlamentu. V týchto dňoch zas vystúpili Progresívci na tlačovej konferencii s tým istým strašením – že Vodárenské spoločnosti skončia v súkromných rukách a že čo budeme robiť, ak začne nový majiteľ vydierať cenami vody. Žeby náhoda?
1. mája 2024 to bolo presne 20 rokov od vstupu Slovenska do Európskej únie. Pri tejto príležitosti sa uskutočnil galavečer, na ktorom predstúpil pred verejnosť s príhovorom slovenský premiér Robert Fico. V ňom predstavil základné priority, na ktoré by sa Slovensko a Európska únia mali sústrediť.
Zelené témy boli jednou z primárnych súčastí programu Progresívneho Slovenska v posledných rokoch. Pred blížiacimi sa európskymi voľbami sa však začínajú touto problematikou zaoberať aj kandidáti zo strán opačného názorového spektra. Konkrétnym príkladom je Peter Voľanský, kandidát za stranu Smer.
Blížiace sa voľby do Európskeho parlamentu ovplyvňujú aj verejný priestor. V ňom sa stále viac a viac objavujú témy, týkajúce sa Európskej únie a jej budúcich výziev. Naposledy vyšiel prieskum volebných preferencií agentúry AKO.
Po druhom kole je jasné, že nasledujúcich päť rokov bude prezidentom Slovenskej republiky doterajší predseda strany Hlas – sociálna demokracia. Stane sa tak v poradí šiestou osobou, ktorá bude od vzniku samostatnej Slovenskej republiky tento mandát vykonávať. Cesta k víťazstvu bola značne kľukatá, keďže väčšina predpovedí pasovala do pozície tesného víťaza druhého kola prezidentských volieb Pellegriniho protikandidáta Ivana Korčoka. Čomu tak môžeme pripísať značný rozdiel v konečnom výsledku spoločne s výrazným úspechom víťaza vo východnej časti Slovenska?
Najväčšou celospoločenskou témou týchto dní je otázka voľby prezidenta Slovenskej republiky. Voliči budú sledovať kampaň dvoch finalistov prezidentského súboja až do 3. apríla 2024, kedy sa minútu pred polnocou začne volebné moratórium.
Blížiace sa druhé kolo volieb prezidenta Slovenskej republiky vzbudzuje vo verejnosti viaceré otázky. Je pochopiteľné, že sú občania v napätí, keďže od výsledku volieb závisí viacero budúcich skutočností. Akú politiku bude budúci prezident presadzovať a ako bude vyzerať spolupráca s vládou? Je možné, že napätie z výsledku medzi občanmi síce vymizne, ale vytvorí sa nové napätie vo vzťahu medzi vládou a prezidentom?
Okolo výstavby nového futbalového štadióna Futbal Tatran Aréna sa zmráka! Primátor František Oľha v utorok (12. 12.) označil situáciu za extrémne vážnu. Zhotoviteľ diela vraj chce odstúpiť od zmluvy.
Vraj vybudoval firmu na zelenej lúke. Tak sa vyjadril v minulosti prešovský primátor František Oľha o rodinnej firme, ktorá sa venuje tlačiarenskej činnosti. No je to naozaj tak? Alebo sú pravdivé informácie šíriace sa od pamätníkov, že jeho otec ako funkcionár v časoch vplyvu HZDS výhodne sprivatizoval štátny majetok?
Bývanie vo veľkolepej vile o rozlohe 336 metrov štvorcových v obci Mlynica pod Tatrami si doprial nedávno po dlhoročnom živote v skromnom bytíku na levočskom sídlisku prešovský župan Milan Majerský. Ten je vo funkcii už druhé volebné obdobie, je aj šéfom politickej strany KDH a bývalým primátorom Levoče. Na výstavbu domu si doprial veľkorysý – až hektárový – pozemok. Tieto jeho aktivity vzbudili oprávnené záujmy verejnosti, no aj otázniky u pochybovačov, ktorí neveria, že si takýto luxus mohol dopriať.
Vilu o rozlohe 336 metrov štvorcových si skutočne môže dovoliť iba máloktorý Slovák. Jedným z nich je však prešovský župan Milan Majerský, ktorý si k luxusu bývania v nadrozmernom dome s exkluzívnym výhľadom na tatranské štíty doprial aj neskromný domček pre návštevy s rozlohou trojizbového bytu a obrovský pozemok. Zábery z dronu na jeho nehnuteľnosť vyrážajú dych!
Prešovský župan Milan Majerský si spolu s druhou manželkou Miriam Lexmann – kolegyňou z politickej strany KDH a súčasnou europoslankyňou, zaobstaral rozľahlý pozemok pre ich nové hniezdočko lásky pod Vysokými Tatrami. Krátko na to začali novomanželia stavať a dnes už bývajú v luxusnom dome, ktorého súčasťou je aj dom pre návštevy. Dokonca sa šušká, že ich nehnuteľnosť má tak obrovskú hodnotu, že si ju len tak z platu nemohli dovoliť. Je to naozaj tak?
Byť politikom na východe sa zrejme oplatí viac ako sedieť v Národnej rade Slovenskej republiky. Primátor Prešova František Oľha si krátko po nástupe do funkcie, podobne ako primátor Košíc Jaroslav Polaček, nechal zvýšiť plat a vzápätí navrhol novým poslancom navýšenie daní z nehnuteľnosti a poplatkov za odpad. Tiež ustanovil svojich dvoch zástupcov, ktorí, rovnako ako on, zarábajú kráľovsky!