Hlavný kontrolór písal stanovisko bez naštudovania kľúčových dokumentov

Mesto Prešov má možnosť získať od Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti vyše 400-tisíc EUR ročne počas najbližších 20 rokov, spolu až 8,96 mil. EUR. Umožniť to môže dlhopisový program VVS. Hlavný kontrolór mesta však vypracoval stanovisko, ktoré je negatívne. Ako priznal pre denník Korzár, emisné podmienky k dlhopisom VVS si ani len neprečítal. Rovnako si neprečítal ani ďalšie dokumenty. Napriek tomu verejne obhajuje svoje dôvody na stránkach novín. Pozreli sme sa preto na tvrdenia hlavného kontrolóra spolu s odborníkom, renomovaným právnikom, doc. JUDr. Jozefom Tekelim, PhD.

Hlavný kontrolór mesta Prešov, Alexander Ernst, v denníku Korzár priznal, že stanovisko k dlhopisovému programu písal bez toho, aby si naštudoval emisné podmienky dlhopisov VVS Voda spieva I. Aký je váš názor na to, že niekto komentuje dlhopisy bez toho, aby si predtým naštudoval základný dokument k nim?

• To nie je otázka pre doktora práv. Neprináleží mi to hodnotiť, na to nech si vytvorí názor čitateľ sám.

Je možné, že na niektoré otázky by zmenil názor, keby mal dôkladne naštudované všetky dokumenty, ktoré sa programu týkajú?

• Myslím, že súdny človek by to urobil. Pána Ernsta však bližšie nepoznám, nebudem teda posudzovať, čo by urobil.

Podstatou programu je dočasná kvázi zámena akcií VVS, z ktorých mesto nemá žiadne dividendy, za dlhopisy VVS, z ktorých vodárne budú vyplácať výnosy každoročne. Menovitá hodnota akcie VVS je 33 EUR/akcia. Samotní akcionári VVS však stanovili výkupnú cenu za akcie na 13,28 eura. Podľa Ernsta by tak mesto prišlo o skoro 20 EUR na každej akcii. Je to pravda?

• Toto je hlboké nedorozumenie, neznalosť pojmov a citovaný záver je nesprávny a zavádzajúci. Menovitá hodnota akcie nič nehovorí o jej skutočnej, teda trhovej hodnote. Skutočnou hodnotou je hodnota, za ktorú akcie dokážete predať. Valné zhromaždenie VVS určilo odkupnú cenu v priemere na 13,28 EUR a to je jediná cena, za ktorú sa dnes akcie VVS dajú reálne predať. To zhruba zodpovedá aj skutočnej hodnote akcie VVS, ktorú vyčíslila analýza Ekonomickej univerzity v Bratislave, Podnikovohospodárskej fakulty v Košiciach. Ak mesto postupuje podľa zákona a účtuje o svojom majetku tak, ako má, tak by malo akcie VVS účtovať v reálnej hodnote akcií k 31. 12., teda v hodnote 13,28 EUR/akcia, a malo by vytvoriť opravnú položku. Ak to nerobí, porušuje zákon, za čo môže byť mesto sankcionované. Hlavný kontrolór by to mal vedieť a ak na to mesto neupozornil, porušuje svoje povinnosti. V prípade Dlhopisového programu garantovaných výnosov je však otázka ceny nepodstatná. Mesto totiž nepredáva akcie natrvalo. Najneskôr po 20 rokoch ich totiž od VVS získa späť, a to za rovnakú cenu, ako ich odpredalo.

Hlavný kontrolór mesta Prešov poukazuje, že dlhopisy Voda spieva I sú nezabezpečené dlhopisy, teda ničím negarantované a nekryté. Je to vraj „len papier, o ktorom niekto vyhlási, že dostanete šesť percent z jeho hodnoty, ale žiadna garancia tam neexistuje. Nehovoriac o kreditnom riziku, že emitent nesplatí celú alebo časť hodnoty dlhopisu.“ Aká je skutočnosť?

Nie je to pravda. Právna úprava potvrdzuje peňažné právo majiteľa dlhopisu ako právne vynútiteľný nárok. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dlhopisoch“): „Dlhopis je cenný papier, s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v menovitej hodnote a vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť emitenta tieto záväzky splniť.“

Tento nárok majiteľov dlhopisov je teda súdne vynútiteľný, čo možno v hovorovej reči označiť ako „garantovaný“.

Pokiaľ ide o zabezpečenie dlhopisov, majetok spoločnosti VVS predstavuje vyše 573 miliónov EUR a ročné tržby vyše 100 miliónov EUR. Výška emisie dlhopisov je stanovená na maximálne 40 mil. EUR. Pri takomto pomere, kedy objem majetku viac ako desaťnásobne prevyšuje objem emisie, a pri spomínanom cash flow nebýva zvykom vydávať dlhopisy ako zaistené. Spomínané parametre sú pre kvalifikovaných investorov dostatočnou garanciou.

Pre ilustráciu, v roku 2023 a v prvom štvrťroku 2024 bolo vo svete vydaných 425 emisií „vodárenských“ dlhopisov v súhrnnej menovitej hodnote 209 mld. USD a žiadna z nich nebola zabezpečená.

Podľa Ernsta je vraj cieľom tejto iniciatívy novovzniknutého Klubu akcionárov VVS získať čo najviac akcií v spoločnosti. Je to reálne?

• Aj tento záver je zavádzajúci. Akcie VVS, ktoré spoločnosť odkúpi, ostávajú v majetku vodární. Nie Klubu akcionárov ani žiadneho iného subjektu. Zákon ani neumožňuje, aby sa akcionármi VVS stal ktokoľvek iný ako subjekty verejného práva, čiže samosprávy, prípadne subjekty vlastnené výlučne samosprávami. Teda ani Klub akcionárov VVS, ani nikto z predstavenstva či dozornej rady nemôže byť vlastníkom akcií VVS. Aby sa predišlo zbytočným špekuláciám, ktoré sa tiež objavili, treba zdôrazniť, že podľa zákona týmito akciami ani predstavenstvo VVS nebude môcť vykonávať hlasovacie práva na valnom zhromaždení. Úvahy o tom, že komukoľvek ide o to, aby takto ovládol VVS, preto nemajú právny základ. Jednoducho to nie je možné a akcionármi VVS budú vždy mestá a obce.

Predajom akcií sa údajne vlastníci zbavia svojich akcionárskych práv a aj kontrolnej pozície nad tým, čo sa vo vodárenskej spoločnosti deje.

Aj toto tvrdenie je nepravdivé. Vstupom do dlhopisového programu mesto Prešov neprestáva byť akcionárom. Musí si ponechať minimálne jednu akciu. Ostávajú mu teda akcionárske práva, vrátane hlasovania na valnom zhromaždení a práva na informácie. Verejná kontrola nad VVS, a. s., je garantovaná zákonnou úpravou, a to obmedzením okruhu subjektov, ktoré sú oprávnené mať majetkovú účasť v spoločnosti prevádzkujúcej verejné vodovody a verejné kanalizácie. Ak ide skutočne o záujem na verejnej kontrole, koľkokrát hlavný kontrolór mesta Prešov žiadal nominanta mesta o poskytnutie relevantných informácií, napríklad aj k Dlhopisovému programu garantovaných výnosov? Také informácie nemám. Aj po vstupe do dlhopisového programu ostane mestu Prešov zachované právo kontroly podľa zákona o obecnom zriadení, presne tak ako doteraz. Ak však namieta údajnú stratu kontroly subjekt, ktorý toto právo a povinnosť kontroly má, ale nikdy ju nevykonal, vzbudzujú vyjadrenia takéhoto subjektu vážne otázniky nad jeho činnosťou.

A ako je to s kontrolou z pohľadu obchodného práva?

Pokiaľ ide o kontrolu vyplývajúcu z členstva v štatutárnom či dozornom orgáne, žiaden z akcionárov VVS, a. s., nemá zákonom ani stanovami garantované členstvo v orgánoch spoločnosti bez ohľadu na veľkosť svojej majetkovej účasti na základnom imaní VVS, a. s. Štatutárny orgán obce, respektíve iná poverená osoba na konanie v mene a na účet obce ako akcionára, nemá automatické právo na vznik členstva v orgánoch VVS, a. s. z titulu svojej funkcie a počtu obcou vlastnených akcií tvoriacich základné imanie vo VVS, a. s. Slovné spojenie „kontrola akcionára nad spoločnosťou“ sa všeobecne spája s vlastníctvom tzv. kontrolného balíka akcií. Ide o taký počet akcií, ktorý umožňuje akcionárovi rozhodovaním na valnom zhromaždení akciovej spoločnosti, výkonom svojich hlasovacích práv, predovšetkým vplývať na obsadenie predstavenstva a/alebo dozornej rady spoločnosti. Týmto prostredníctvom tak môže akcionár nominovaním osôb v orgánoch vykonávať nad spoločnosťou najmä, nie však výlučne, manažérsku kontrolu. Takéto postavenie mesto Prešov však nikdy nemalo. Vzhľadom na absenciu hlasovacieho práva na strane VVS, a. s., je použitie slovného spojenia „získanie kontroly“ spoločnosťou nelogické. Z trojdelenia moci v akciovej spoločnosti medzi predstavenstvo, valné zhromaždenie a dozornú radu vyplýva kontrolná právomoc primárne pre akcionármi obsadený orgán, ktorým je dozorná rada. Akcionár primárne nemá kontrolnú právomoc.

Podľa Ernsta sú VVS v strate, a preto sa pýta, ako chcú zabezpečiť vyplácanie úrokov z dlhopisov.

Nárok na výplatu výnosov z dlhopisov je daný bez ohľadu na aktuálnu ekonomickú kondíciu spoločnosti, na rozdiel od nároku na vyplácanie podielu zo zisku (dividend). Vlastníctvo dlhopisu zakladá peňažný nárok jeho majiteľa na vrátenie menovitej hodnoty a kupónu bez ohľadu na ekonomické výsledky spoločnosti. Uvedené predstavuje zásadný rozdiel oproti vlastníctvu akcií, kedy nárok na peňažné úžitky z titulu postavenia akcionára vzniká iba za predpokladu pozitívneho ekonomického vývoja spoločnosti. Schopnosťou VVS vyplácať výnosy z dlhopisov sa zaoberá znalecký posudok doc. PhDr. Ing. Roberta Vernera, PhD., MBA, ktorý konštatuje, že VVS bude mať dostatok zdrojov na výplatu výnosov.

Hlavný kontrolór vo svojom stanovisku doslova napísal: „Cash peniaze spoločnosť mať nebude,“ čo samo osebe ukazuje odbornú úroveň jeho stanoviska.

Ernst spochybňuje, či VVS vôbec nejaké výnosy vyplácať bude.

• S touto otázkou sme sa vysporiadali už vyššie. Ide o právne vynútiteľný nárok. Navyše, vzhľadom na možnosť spätného odkupu akcií, by v prípade nevyplatenia výnosu každý akcionár požiadal o spätný odkup akcií, takže mesto by neprišlo o žiadny majetok, maximálne o jeden ročný výnos, ktorý však dnes aj tak nemá.
• Nehovoriac o tom, aké následky by nevyplatenie výnosu malo na vzťahy s ďalšími obchodnými partnermi a bankami. Táto obava skutočne nie je namieste.

Ale VVS uvádza, že žiadna garancia vraj neexistuje.

• Existuje zákonná garancia.

Ernst čaká na nejaký odborný názor. VVS žiadny nepredložila?

• O tomto tvrdení si dovolím pochybovať. VVS zverejnila niekoľko relevantných analýz na stránke https://www.dlhopisyvvs.sk/, kde si ich môže ktokoľvek nájsť a naštudovať.
• Hlavný kontrolór sa však na VVS ani neobrátil, ak niečomu nerozumel, a nevyžiadal si ani žiadne podklady. VVS a mesto Prešov dokonca zriadili zmiešanú komisiu, ktorá sa zaoberá otázkami dlhopisového programu. Na jej zasadnutí sme však hlavného kontrolóra nevideli. Ak by mal reálny záujem o informácie, či pochopiť veci, ktoré mu dnes nie sú jasné, bola to ideálna príležitosť, ktorú však nevyužil.

Ernst poukazuje na to, že v zmysle nových stanov spoločnosti, ktoré boli schválené v júni 2023, je v článku 4, bod 17, uvedené, že s dlhopismi nie sú spojené žiadne práva na ich výmenu za akékoľvek iné cenné papiere. Teda ani za akcie. Ani žiadne predkupné práva na prednostné upísanie na akékoľvek iné cenné papiere. „To znamená, že sama vodárenská má vo svojich stanovách napísané, že nie je jej povinnosťou takúto transakciu urobiť, aby sa mestá spätne dostali k akciám po dvadsiatich rokoch. To je podľa neho veľmi zaujímavá skutočnosť, ktorú si vložili do stanov.“ Ako je to teda s právom na spätnú výmenu za akcie VVS?

• Call a put opcia, teda možnosť jednej alebo druhej strany požiadať o spätný odkup, sú obsiahnuté v zmluve o prevode akcií ako vedľajšie dojednania ku kúpnej zmluve. VVS, a. s., nemá záujem byť po splatení výnosov z dlhopisov a menovitej hodnoty majiteľom akcií. Samotná existencia predkupného práva by neriešila uvedený stav, mesto napokon predkupné právo nestráca, keďže si ponecháva aspoň jednu akciu. V tejto situácii sú teda podstatné zmluvné dojednania oboch strán. A tie sú jasné a zreteľné – obe strany majú právo požiadať o spätný odkup. Na vysvetlenie, ustanovenie v stanovách, ktoré spomína hlavný kontrolór, sa týka vydania prioritných a konvertibilných dlhopisov, ktoré spoločnosť vydáva pri podmienenom zvýšení základného imania. VVS však základné imanie nezvyšovala a nevydávala teda dané typy dlhopisov. Dlhopisy Voda spieva I sú dlhopisy vydané na základe verejnej ponuky, čo je iný typ dlhopisov. Aj v tomto prípade teda mieri hlavný kontrolór mimo.