Úradnícky čin roka je falošná štafáž (KOMENTÁR)
Neziskové organizácie hrajú v živote občianskej spoločnosti nenahraditeľnú úlohu. Často poukazujú na nešváry v štátnej správe, či samosprávach, prinášajú spoločenské ocenenia pre ľudí, či organizácie, za významné počiny v oblasti filantropie, kultúry, ochrany prírody atď. Ich miesto je nezastupiteľné a preto ich činnosť podporujú nielen rôzne nadácie zo zahraničia, ale aj samotný štát.
Potiaľto je to všetko v poriadku. Problém však nastane, keď sa samotná organizácia spreneverí, alebo jednoducho rezignuje na základné etické princípy hodnotenia, skĺzne do hodnotenia ,,pro forma“, len aby vykázala činnosť a tú vedela deklarovať donorom.
Bohužiaľ, zdá sa, že sa to prihodilo aj súťaži ,,Úradnícky čin roka“.
Jedným z nominovaných bol hlavný kontrolór mesta Prešov, Alexander Ernst. Hoci súťaž nevyhral, jeho tetelivá radosť zo samotnej nominácie bola miestami až dojímavá.
Pri hlbšom pohľade, ako to s nomináciou Alexandra Ernsta bolo, sa však uznanie a rešpekt k organizácii, ktorá súťaž vyhlasuje, mení na divnú pachuť v ústach a pocit zdieľaného trápna. O čo ide?
Alexander Ernst vypracoval správu pre poslancov Prešova k Dlhopisovému programu VVS, z ktorého mesto môže získať milióny Eur. Sám sa pritom priznal, že niektoré kľúčové dokumenty k programu ani nečítal. Hlavné body svojho stanoviska totiž opísal z materiálov NKÚ, resp. z vyjadrení predsedu NKÚ Ľubomíra Andrassyho. Aj s chybami. Ani Andrassy zrejme niektoré dokumenty k programu nečítal.
Obaja totiž predviedli exemplárnu ukážku Dunningov-Krugerov efektu, teda že čím menej o programe vedeli, tým sebavedomejšie, ba až bohorovne o ňom rozprávali a aj písali. Bludy. Ale rovnaké.
Jeden príklad za všetky:
„..Však nám to zaplatia občania vo vodnom a stočnom,“ povedal Andrassy na stretnutí Združenia miest a obcí Slovenska.
„Všetky tieto financie v konečnom dôsledku platia občania v cene vodného a stočného,“ uviedol Alexander Ernst v materiáli určenom poslancom.
Skutočnosť je pritom taká, že ani zákon a ani uznesenie predstavenstva VVS neumožňujú, aby výnosy Dlhopisového programu boli vyplácané z vodného a stočného.
Takých príkladov by sme vedeli menovať množstvo.
V skratke teda – NKÚ a jeho šéf napísali nekompetentný materiál, Ernst ho zrecykloval a hádajte, kto tento Ernstov počin pre organizátorov súťaže hodnotil. Áno, presne tak – NKÚ.
Pri hodnotení akejkoľvek súťaže, či sporu, by pre objektivitu hodnotenia mala byť zachovaná nestrannosť. Sudcovia, či prokurátori, majú dokonca povinnosť vylúčiť sa z posudzovania prípadu, ak sú akýmkoľvek spôsobom zaujatí.
V prípade hodnotenia Úradníckeho činu roka sa tým nikto netrápil. A v tom je problém.
Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť, ktorý súťaž organizuje potvrdil, že konzultoval Ernstovu nomináciu s NKÚ.
- Nikto sa teda nezaoberal tým, že Ernstove vyhlásenia sú nepravdivé.
- Ani sám NKÚ, ani nikto iný sa nezaoberal do očí bijúcim konfliktom záujmov.
- NKÚ v podstate hodnotil svoj vlastný materiál.
Navyše, NKÚ poprel, že by čokoľvek s Inštitútom konzultoval. Kto teda klame? Aj keď je to vlastne jedno, pretože je jasné, že jeden klame určite, a možno aj obaja naraz…
Že vám to pripomína Hlavu XXII ? Nuž, toto ale nie je slávny Hellerov román, toto je Slovenská realita a Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť.
Ak je ale toto predstava o tom, ako má byť ,,dobre“ spravovaná spoločnosť, že ocenenia budú neziskovky rozdávať za lži a ,,objektívne“ ich budú hodnotiť sami autori týchto lží, tak to je pre našu spoločnosť veľmi zlá správa.
A na záver už len čerešnička na šlahačke tejto skysnutej torty. NKÚ v týchto dňoch organizuje workshop o vodárenstve. Že neuhádnete, koho tam pozval ako jedného z prednášajúcich…
… áno, presne tak – Alexandra Ernsta.
Nuž… a potom sa čudujeme, že to v našej krajine vyzerá, ako to vyzerá…
Odporúčané články
Neziskové organizácie hrajú v živote občianskej spoločnosti nenahraditeľnú úlohu. Často poukazujú na nešváry v štátnej správe, či samosprávach, prinášajú spoločenské ocenenia pre ľudí, či organizácie, za významné počiny v oblasti filantropie, kultúry, ochrany prírody atď. Ich miesto je nezastupiteľné a preto ich činnosť podporujú nielen rôzne nadácie zo zahraničia, ale aj samotný štát.
