Katolíci si počas Veľkonočnej nedele pripomínajú najväčší kresťanský zázrak
Na Veľkonočnú nedeľu si katolíci pripomínajú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista – najväčší Kristov zázrak a základnú pravdu kresťanskej viery. Je to víťazné zavŕšenie Kristovho vykupiteľského diela. Jeho duša sa opäť spojila s osláveným telom, na ktorom síce ostali rany ukrižovania, ale inak nepodliehalo obmedzeniam času a priestoru.
Veľkonočný pondelok sa zvykne nazývať aj Pondelkom Baránka na pamiatku toho, čo sa udialo prvého dňa po sobote. Vtedy totiž anjel dodával odvahu ženám, ktoré na úsvite pribehli k hrobu a boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny. „Neľakajte sa!“ povedal im. „Vstal z mŕtvych. Niet ho tu.“ A dodal: „Ale choďte a povedzte (to) jeho učeníkom.“
Posledný sviatočný deň Veľkej noci je známy aj šibačkou a oblievaním dievčat.
Veľkonočné obdobie – obdobie veľkonočnej slávnosti – trvá 50 dní. Začína sa Veľkonočnou vigíliou a končí sa večer na sviatok Zoslania Ducha Svätého (Turíce), ktorý tento rok pripadá na 4. júna. Toto obdobie sa slávi v radosti a plesaní ako jeden sviatočný deň, ako jedna „veľká nedeľa“. Predovšetkým v týchto dňoch sa spieva radostné Aleluja.
Zdroj: SITA (mt)
Odporúčané články
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Igor ŠIMKO (HLAS – SD) a Andrej SITKÁR (SMER – SSD) vystúpili na verejnej diskusii týkajúcej sa budúcnosti Košíc a menšieho počtu mestských častí ako je to dnes. Diskusiu zorganizovala Katedra politológie Filozofickej fakulty UPJŠ a OZ Res Publica s účasťou viac ako 80 ľudí z celého politického spektra aj akademickej obce, či starostov. Predstavili svoj model 6 mestských častí a zároveň zmeny v Zákone o meste Košice, ktoré majú previezť 2.najväčšie mesto touto transformáciou samosprávy a ušetrením miliónov EUR Košičanov. Tie sa môžu investovať práve do hmatateľných služieb obyvateľom. Rozhodnutie je potrebné prijať do októbra 2025, keďže zmeny územnej povahy môžu byť prijaté do 1 roka pred konaním nasledujúcich volieb.
