Prečo hlavný kontrolór Prešova Ernst opakovane klame zastupiteľstvo?

Analýza faktov a doručených ponúk totiž jasne dokazuje, že Ernst do svojej správy vložil fiktívne údaje s cieľom znevýhodniť odporúčaného investora, vyvolať paniku a zvrátiť proces záchrany klubu. Nejde pritom o omyly, ale o dlhodobý modus operandi – cielenú pracovnú metódu, ktorú Ernst aplikoval počas výkonu svojej funkcie už viackrát.

Úlohou hlavného kontrolóra je predkladať poslancom mestského zastupiteľstva nespochybniteľné a overené fakty. Alexander Ernst vo svojom „Stanovisku k OVS č. 20/2026“ zo 6. augusta 2026 vytvoril porovnávaciu tabuľku dvoch predložených ponúk. Pri ponuke odporúčaného družstva TATRAN rescue capital explicitne uviedol dve devastačné podmienky pre mestský rozpočet, ktoré tam však vôbec nemali byť.

1. Financovanie mládeže: Kontrolór pripísal TATRAN rescue capital požiadavku na „360 000 € ročne od mesta exekučne vymáhateľných na 10 rokov (+ inflácia)“.
2. Prevádzka štadióna: V tej istej kolónke tvrdí, že náklady na energie štadióna „100 % musí uhradiť mesto“.

Tieto tvrdenia sú absolútne nepravdivé. Ako potvrdzuje nezávislý rozbor ponúk aj vyjadrenia samotného investora, TATRAN rescue capital si takéto nároky nikdy nekládol. Predseda družstva Martin Korbel to musel vo verejnom stanovisku ostro dementovať: „Prvou je tvrdenie, že požadujeme od mesta desaťročné financovanie mládeže. Nie je to pravda. Takúto požiadavku sme nikdy voči mestu nevzniesli. Nie je uvedená ani v našom súťažnom návrhu, ani v návrhu zmluvy… Druhou nepravdou je tvrdenie, že požadujeme od mesta úhradu energií štadióna. Ani to nie je pravda“

Odkiaľ teda Ernst tieto astronomické sumy vzal? Odpoveď odhaľuje samotnú podstatu manipulácie. Ako potvrdzujú zistenia z otvárania obálok, požiadavku, aby mesto platilo 360-tisíc eur ročne s inflačnou doložkou a hradilo 100 % energií bez preúčtovania klubu, predložil druhý, neúspešný záujemca – spoločnosť JL Capital Partners, za ktorou stojí Vlastislav Laskovský
. Zatiaľ čo TATRAN rescue capital ponúkol okamžitú úhradu 1,4 milióna eur na oddlženie bez podmienok na preplácanie energií či garantované dotácie mládeže, Ernst jednoducho „prekopíroval“ najtoxickejšie požiadavky od Laskovského spoločnosti a v úradnom dokumente ich pripísal Korbelovi.

Prečo to robí? Úmysel a politická paralýza

Toto konanie nemožno označiť za preklep. Vložiť do bunky tabuľky konkrétnu sumu „360 000 €“ a slovné spojenie „exekučne vymáhateľných“, ktoré sa nachádzajú v úplne inej konkurenčnej zložke, je vedomý akt. Cieľom takéhoto konania je jasná manipulácia mestského zastupiteľstva. Poslanci nemajú vždy kapacitu študovať stovky strán zmlúv a spoliehajú sa na resumé hlavného kontrolóra.

Ak kontrolór úradne vyhlási, že víťazná ponuka uvrhne mesto do miliónových desaťročných dlhov a exekúcií, poslanci zo strachu zahlasujú proti nej. Ernst tým priamo znevýhodňuje subjekt, ktorý riadne a najlepšie splnil kritériá súťaže, a zároveň navrhuje súťaž „zrušiť“ a prejsť na priame rokovania s vymyslenými arabskými či rakúskymi holdingmi. Táto umelo vyvolaná paralýza hrá do karát tým, ktorým vyhovuje status quo, zdržovanie procesu, alebo druhý neúspešný uchádzač.

Na túto hru upozornili aj fanúšikovia Ultras Tatran 1898, ktorí Ernstove kroky „hodinu po funuse“ odmietli ako zákulisné machinácie a politické tanečky pred voľbami. Závažnosť tohto konania a naťahovania času najviac podčiarkuje zúfalá situácia samotného klubu.

Viceprimátor a nový výkonný riaditeľ klubu Martin Ďurišin o kritickom stave hovorí veľmi jasne: „Nikto z nás si nevie a nechce predstaviť, že FC Tatran by nemal existovať. Dnes je FC Tatran na áre. Je v umelom spánku, dýchajú zaňho prístroje a my sa ho snažíme udržať pri živote a aby nemusel ísť do konkurzu. To si nechceme pripustiť.“

Konanie kontrolóra, ktorý v tomto umelom spánku klubu vymýšľa fiktívne tabuľkové prekážky a narúša transparentné prostredie, je tak v priamom rozpore so snahou o záchranu najstaršej futbalovej značky na Slovensku

Opakovaný scenár klamstiev

Aby bolo nespochybniteľné, že Alexander Ernst zavádza vedome a ide o jeho štandardnú pracovnú metódu, stačí sa pozrieť na jeho nedávnu i hlbšiu minulosť. Tento istý modus operandi – vymyslieť si neexistujúcu hrozbu a vložiť ju do oficiálneho stanoviska na zastrašenie poslancov – uplatnil aj v kauze Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti (VVS) v roku 2024.

Vtedy Ernst presviedčal poslancov, aby nevymieňali akcie za dlhopisy, pričom použil tri preukázateľné lži:

1. Strašenie zdražovaním: Tvrdil, že vyplácanie výnosov z dlhopisov „v konečnom dôsledku platia občania v cene vodného a stočného“. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) ho usvedčil z klamstva, keď potvrdil, že výnosy z dlhopisov z legislatívneho hľadiska nemajú na cenu vody absolútne žiadny vplyv.
2. Klamstvo o strate kontroly: Zastrašoval mesto, že VVS získa úplnú kontrolu nad spoločnosťou. Zákon (Obchodný zákonník) však explicitne hovorí, že s vlastnými akciami spoločnosť nemôže vykonávať hlasovacie práva, čo znamená, že Ernst klamal o elementárnych základoch obchodného práva.
3. Klamstvo o strate informácií: Poslancom tvrdil, že po zámene nebudú mať nárok na informácie. Zatajil im fakt, že mestu naďalej ostávajú kontrolné akcie a plné práva.

Rovnakú metódu prekrúcania faktov odhalil už v roku 2014 portál Demagog.sk počas jeho kandidatúry na primátora, kedy si účelovo prifarboval výšku mestského dlhu a klamal o celkovom objeme rozpočtu (tvrdil, že je vyše 60 miliónov, pričom bol 58 miliónov).

Rozhodovať sa má na základe faktov, nie fikcie

Alexander Ernst funkciu hlavného kontrolóra celkom zjavne opakovane zneužíva na vedomé šírenie dezinformácií v rámci oficiálnych materiálov samosprávy. Spolieha sa na to, že autorita jeho funkcie prekryje absenciu pravdy v jeho tabuľkách.

V prípade predaja FC Tatran Prešov prekročil hranicu, keď fiktívne zlúčil nevýhodné podmienky od jedného uchádzača s ponukou druhého, aby tak zdiskreditoval jedinú reálnu záchranu klubu, ktorú odporučila aj odborná komisia. Ako správne apeluje aj primátor František Oľha, prežitie najstaršieho klubu na Slovensku bude teraz závisieť od toho, či si poslanci prečítajú skutočné návrhy zmlúv, alebo či opäť uveria cielene zmanipulovanej tabuľke z dielne hlavného kontrolóra.

Ernst sa odpovediam vyhýba

O odpovede sme žiadali aj priamo Alexandra Ernsta, ktorému sme poskytli priestor na to, aby vysvetlil:

1. 1. Prečo klamlivo pripísal nevýhodné podmienky inému uchádzačovi?
2. 2. Prečo svoje úradné stanovisko účelovo zmanipuloval, aby znevýhodnili odporúčaného investora a dosiahol tak zrušenie súťaže?
3. 3. Ako sa plánuje brániť voči tvrdeniam, že z titulu svojej funkcie hlavného kontrolóra mesta Prešov opakovane a vedome šíri dezinformácie?

Hlavný kontrolór mesta Prešov Alexander Ernst nám poslal len vágnu odpoveď a všeobecné stanovisko: „Ako hlavný kontrolór mesta Prešov konám vždy v súlade so zákonom a v záujme ochrany mestských financií a majetku. Moje podložené stanovisko k súťaži majú poslanci mestského zastupiteľstva k dispozícii v písomnej forme a v plnom rozsahu si za ním stojím“.