Poslanec Eštočák nezvláda vlastnú firmu, pred ľuďmi kritizuje hospodárenie mesta (komentár)

Na svojej stránke sa Eštočák prezentuje ako nezávislý poslanec, právnik a mentor pre malé a stredné podniky. Táto internetová vizitka však ostro kontrastuje s reálnym pôsobením spoločnosti „Sources Ninja s.r.o.“, s ktorou je spojený. Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) v minulosti riešila podnet spotrebiteľa pre 500-eurovú internetovú objednávku, pri ktorej firma podľa správneho orgánu porušila zákonné povinnosti týkajúce sa zmlúv na diaľku a práv na odstúpenie. Nešlo iba o formálnu chybu v papieroch, ale o preukázané zlyhanie voči konkrétnemu zákazníkovi.

Tieto zistenia nám oficiálne potvrdil aj Inšpektorát práce SOI pre Prešovský kraj. Ten vo svojom stanovisku uviedol, že spoločnosti uložil v roku 2021 pokutu v sume 1 000 eur za porušenie viacerých zákonných povinností o ochrane spotrebiteľa pri predaji na diaľku, ktorú následne potvrdilo aj druhostupňové rozhodnutie koncom roka 2023. Samotný poslanec Martin Eštočák v reakcii na naše otázky zdôraznil, že hoci bol v danom čase spoločníkom, nebol štatutárom firmy. „Konanie Slovenskej obchodnej inšpekcie bolo vedené voči spoločnosti „Sources Ninja s.r.o.,“ nie voči mne ako fyzickej osobe. Spoločnosť v tom období okolo covidu spravila chybu najmä v nastavení administratívnych a spotrebiteľských procesov,“ uviedol pre našu redakciu Eštočák.

Súd pre nesplatený úver a ťarcha nedoplatkov

Ešte vážnejšiemu problému čelila firma v spore so Slovak Business Agency (SBA) – inštitúciou, pre ktorú Eštočák paradoxne v minulosti pôsobil ako mentor. SBA zažalovala „Sources Ninja s.r.o.“ a fyzickú osobu o viac ako 5 500 eur pre nesplatený úver. Prípad sa dostal až na Okresný súd Prešov. Kým však padol rozsudok, došlo k mimosúdnemu urovnaniu. Žalovaní svoj dlh oficiálne uznali formou notárskej zápisnice a súd následne konanie zastavil. Konanie tak skončilo po mimosúdnom urovnaní a uznaní dlhu. To je podstatný rozdiel, ktorý je v článku potrebné zdôrazniť.

Poslanec Eštočák tento dlh vníma ako obchodnú záležitosť z obdobia fungovania dnes už prakticky nefungujúceho startupu. „V tomto prípade spoločnosť využila mikropôžičku Slovak Business Agency určenú na rozvoj projektu (…). Pri omeškaní SBA postupovala podľa podmienok zmluvy. Následne došlo k dohode a uznaniu dlhu. Uznanie dlhu je štandardný právny nástroj používaný v praxi pri mimosúdnom usporiadaní záväzkov, nie priznanie akéhokoľvek protiprávneho konania,“ vysvetľuje s tým, že dnes ide o starú a neaktuálnu záležitosť.

Výpisy z verejne dostupných registrov ďalej ukazujú historický vývoj daňových nedoplatkov v stovkách eur z rokov 2023 až 2025, ku ktorým sa pridal aj dlh voči Sociálnej poisťovni. Hoci sa evidované sumy v čase menili, potvrdzujú opakované problémy s včasným plnením základných záväzkov voči štátu. K otázke dlhov a daňových nedoplatkov Eštočák našej redakcií opätovne uvádza, že firmu právne nezastupuje a ide o startup v ekonomickom útlme. „Prípadné záväzky spoločnosti musia byť vyriešené zákonným spôsobom v rámci jej ďalšieho právneho a ekonomického usporiadania,“ dodal Eštočák. K situácii sme oslovili aj Sociálnu poisťovňu, ktorej hovorca Martin Kontúr sa však z dôvodu ochrany osobných údajov a GDPR k detailom dlhu firmy vyjadriť nemohol a odkázal verejnosť na pravidelne aktualizovaný zoznam dlžníkov. Ani tu však nemôžeme automaticky tvrdiť, že všetky historické záznamy predstavujú jeden nepretržite neuhradený dlh, avšak opäť, podstatné je vnímanie týchto výpisov ako vývoj v jednotlivých obdobiach.

Politický obchod alebo snaha o transparentnosť?

Zaujímavé svetlo na poslancom prezentovanú tvrdú kritiku vedenia mesta vrhá aj jeho otvorený a čoraz ostrejší konflikt s primátorom Františkom Oľhom. Špekuluje sa, že za Eštočákovým odchodom z Pirátskej strany a útokmi na radnicu stojí neúspešná snaha získať lukratívnu funkciu viceprimátora výmenou za politickú podporu strany Demokrati. V kontexte tohto konfliktu malo byť zablokované aj uznesenie na vykonanie kontroly v FC Tatran Prešov, ktorú Eštočák navrhol a primátor nepodpísal.

Primátor Oľha potvrdil, že funkcia pre Eštočáka bola na stole. „Môžem potvrdiť, že sme spolu osobne rokovali aj o možnosti jeho vymenovania za viceprimátora. K jeho vymenovaniu nedošlo. (…) Prešov nepotrebuje prenášať do riadenia mesta veľkú stranícku politiku,“ odpovedal Oľha pre našu redakciu s tým, že odmieta v tejto veci špekulovať o osobných motívoch poslanca. Čo sa týka samotnej kontroly v Tatrane, primátor odmieta, že by ju chcel zablokovať. Podľa jeho slov uznesenie nepodpísal po tom, čo ho hlavný kontrolór písomne upozornil, že je nevykonateľné a rozporné so zákonom – napríklad tým, že zahŕňalo zmluvy profesionálnych športovcov. Primátor uvádza, že vzápätí sám inicioval novú a právne „čistú“ kontrolu.

Martin Eštočák akékoľvek politické kšeftovanie či spájanie svojej kritiky s nezískaním kresla odmieta. Tvrdí, že ide o príbeh, ktorý účelovo šíri sám primátor, a nevylučuje ďalšie právne kroky. „Moja kritika vedenia mesta pritom nevznikla po žiadnom údajnom neúspešnom politickom vyjednávaní (…). Tieto témy vznikli dávno pred dnešným politickým sporom,“ obhajuje sa Eštočák.

Vodu káže… (cudzie) víno pije?

Na jednej strane teda máme poslanca, ktorý pred verejnosťou hlasno kričí po kontrolách hospodárenia mesta, kritizuje vedenie mestských podnikov a upozorňuje na transparentnosť. Popri tom sa sám stavia do pozície nespochybniteľného odborníka v oblasti práva, manažmentu a podnikania.

Na druhej strane je však realita a dokumenty, ktoré hovoria o rozhodnutí SOI o porušení povinností voči spotrebiteľovi, súdny spor o viac ako 5 500 eur ukončený po uznaní dlhu a mimosúdnom urovnaní a opakovane evidované daňové nedoplatky spoločnosti.

Opäť pre úplnosť dopĺňame, že o trestných oznámeniach či podnetoch, ktoré Eštočák v minulosti smeroval voči mestu alebo mestským podnikom, zatiaľ rovnako ako v iných prípadoch neznamenajú právoplatné preukázanie nejakej trestnej činnosti a ani to, že boli všetky jeho podania automaticky nedôvodné. Zatiaľ však neexistujú žiadne právoplatné rozhodnutia ktoré by jeho tvrdenia potvrdzovali.

Otázka teda nie je, či má mať poslanec právo kontrolovať mesto. Samozrejme, že áno. Otázkou je iba to, či by náhodou nemal politik uplatňovať rovnaký štandard transparentnosti a zodpovednosti na seba a svoje konanie, aký požaduje od iných.