Topenie je tiché a neviditeľné. Záchranárka prezradila, ako správne pomôcť a neohroziť pritom seba

Pri rekreácii pri vode dochádza často k tragédiám z dôvodu nezodpovedného prístupu. Najčastejšou chybou je preceňovanie vlastných plaveckých schopností a vstup do neznámej vody, ktorej dno plavec nepozná. Samostatnou kapitolou je konzumácia alkoholu, ktorá k letu na Slovensku často patrí, no pre plavcov predstavuje obrovské riziko.

„Alkohol zhoršuje náš úsudok a celkovo môže narušiť naše vedomie a koordináciu. Vo vode tak môžeme rýchlo ohroziť seba aj svoje okolie,“ upozorňuje záchranárka Nikola Gregušová.

Ako spoznať topiaceho sa a poskytnúť prvú pomoc

Podľa portálu TA3, má verejnosť o topení často skreslené predstavy na základe filmov. Ľudia očakávajú, že topiaci sa človek bude nahlas kričať o pomoc a divoko mávať rukami. Realita je však mrazivejšia – topenie prebieha v absolútnej tichosti.

Ak sa nachádzate pri neoficiálnej vodnej ploche bez plavčíka a zbadáte človeka v núdzi, prvoradá je vaša vlastná bezpečnosť. Záchranárka radí postupovať nasledovne:

• Privolajte pomoc: Okamžite kontaktujte tiesňovú linku 112.
• Pomáhajte z brehu: Nájdite dlhý predmet (napríklad palicu), ktorým sa môže topiaci pritiahnuť.
• Využite plávajúce predmety: Hoďte mu čokoľvek, čo pláva na hladine, aby si mohol oddýchnuť do príchodu pomoci.
• Prvá pomoc na brehu: Skontrolujte vedomie a dýchanie zachráneného. Ak nedýcha, prioritou je dodanie kyslíka formou piatich úvodných záchranných vdychov, po ktorých nasleduje štandardná resuscitácia.

Riziká skokov do vody a vplyv počasia

Populárnym, no mimoriadne nebezpečným trendom je skákanie do vody z útesov či skál na neznámych miestach. Tento zdanlivo nevinný adrenalín sa môže skončiť fatálne. Hrozia krvácavé poranenia, zlomeniny končatín, poškodenia hlavy a chrbtice, ktoré môžu viesť k trvalému ochrnutiu či dokonca k smrti.

Vodu by sme nemali podceňovať ani pri zhoršenom počasí. Silný vietor vytvára vlny a prúdy, ktoré rýchlo vyčerpajú aj skúseného plavca. V prípade búrky sa vodná plocha mení na kriticky nebezpečné prostredie pre riziko úderu bleskom, ktorý môže vo vode spôsobiť okamžité zastavenie srdca.

Deti pri vode a hrozba sekundárneho utopenia

Pri pobyte s deťmi pri vode neplatí pravidlo „sledovať ich iba jedným očkom“. Rodičia musia deti aktívne sledovať bez toho, aby ich spustili z dohľadu. Pozor treba dávať aj na staršie deti, ktoré už vedia plávať, keďže aj tie sa môžu vo vode náhle vyčerpať.

• Vhodné pomôcky: Bežné nafukovacie kolesá či rukávniky sú vhodné len na učenie a nepovažujú sa za záchranné prostriedky. Ideálnou a najistejšou voľbou je plavecká vesta vyplnená pevným penovým materiálom.

Osobitnou a často prehliadanou hrozbou je takzvané sekundárne utopenie. K nemu dochádza, ak dieťa (alebo dospelý) pri hrách vo vode vdýchne tekutinu do pľúc. Hoci sa bezprostredne na brehu môže zdať, že je osoba v poriadku, komplikácie nastávajú neskôr.

Časový horizont rozvoja	Najčastejšie varovné príznaky	Správny postup
1 až 24 hodín po vdýchnutí vody	Dýchavičnosť, kašeľ, bolesti na hrudníku, celková malátnosť a slabosť	Okamžité vyhľadanie lekárskej pomoci

Na záver záchranárka dodáva dôležitý odkaz pre všetkých dovolenkárov: „Vody sa netreba báť, ale aj voda má svoje pravidlá.“