Skrývať zákazky nám prikazuje zákon, tvrdí šéf VVS. Súdy aj iné vodárne si myslia opak
Informovať o tom, komu udeľujeme zákazky, by bolo protizákonné, opakovane tvrdí Východoslovenská vodárenská spoločnosť (VVS) na čele so Stanislavom Hrehom. Súdy, a dokonca aj časť vodárenských podnikov, s tým nesúhlasia. Bratranci, bratia, švagor, syn, spoločník z minulého podnikania či niekdajší susedia. Títo príbuzní a známi generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva VVS S. Hrehu sa objavujú vo
Informovať o tom, komu udeľujeme zákazky, by bolo protizákonné, opakovane tvrdí Východoslovenská vodárenská spoločnosť (VVS) na čele so Stanislavom Hrehom. Súdy, a dokonca aj časť vodárenských podnikov, s tým nesúhlasia.
Bratranci, bratia, švagor, syn, spoločník z minulého podnikania či niekdajší susedia. Títo príbuzní a známi generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva VVS S. Hrehu sa objavujú vo firmách, ktoré sú dodávateľmi vodární. V priebehu leta o tom informoval denník KORZÁR a denník KOŠICE:DNES.
VVS pred článkami aj v reakcii na ne viackrát vyhlásila, že je súkromná akciová spoločnosť, ktorá nepracuje s verejnými zdrojmi, a preto nemá povinnosť zverejňovať bližšie údaje o svojich kontraktoch. Na druhej strane podnik presviedčal, že verejnosť aj akcionárov informuje o všetkom, čo mu dovoľuje platné právo a kontrolu hospodárenia spoločnosti zabezpečujú jej orgány.
V júlovom rozhovore v denníku KOŠICE:DNES odmietol Hreha prezradiť aj meno firmy, od ktorej VVS nakúpila skútre. Nedonútila ho k tomu ani otázka, že by sa tým zbavil podozrení, že obchod išiel cez predajňu s motocyklami, ktorej je spolumajiteľom. „Ide práve o situáciu, kedy nemôžeme zverejňovať informácie, v opačnom prípade by nás firma zažalovala pre porušenie obchodného tajomstva,“ povedal.
[ad][/ad]
Trestný čin?
O rovnakej ochrane zmluvných partnerov vodární hovoril Hreha aj necelý mesiac predtým v tlačovej správe VVS. „Zákon nám káže dodržiavať obchodné tajomstvo vyplývajúce z Obchodného zákonníka, pri porušení ktorého by sme sa mohli dopustiť dokonca trestného činu,“ uviedol.
Denník KOŠICE:DNES preskúmal, ako sa s touto otázkou v minulosti vysporiadali súdy, ale aj niektoré iné vodárenské spoločnosti. Zistil pritom, že možného protizákonného konania, pred ktorým varuje VVS, sa neobávajú.
K dvom kľúčovým súdnym rozhodnutiam v tejto problematike sa dopracovala mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS). V roku 2015 podala žaloby na Fond národného majetku (FNM) za to, že potvrdil stanoviská Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti a Trnavskej vodárenskej spoločnosti, ktoré jej odmietli poskytnúť informácie o svojom hospodárení, vrátane výšky platov vrcholových manažérov.
TIS musela podľa zákona žalovať FNM ako zakladateľa vodární. V žalobách s odkazom na rozhodnutia Ústavného súdu tvrdila, že tieto spoločnosti sú „verejné inštitúcie“, ktoré majú plnú informačnú povinnosť podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Krajský súd v Bratislave sa s tým stotožnil. V prípade stredoslovenských vodární rozhodol senát Zuzany Mališovej v novembri 2017, v prípade trnavských vodární senát Mariána Degmu v máji 2018.
V súlade s ústavou
Obidva senáty odmietli obranu vodární, že zdroje, ktoré si zarobili svoju vlastnou činnosťou, nemožno považovať za „verejné prostriedky“. Zdôraznili pritom, že tento pojem nemožno vykladať striktne gramaticky, ale treba uprednostniť výklad, ktorý je v súlade s ústavou. A to znamená v záujme zachovania ústavného práva na informácie a zabezpečenia verejnej kontroly nakladania s majetkom štátu a samospráv, čo zah