Malý reportér Rastislav Hric pútavo opísal jazdu autobusom

V našej súťaži MALÝ REPORTÉR mali deti do 12 rokov napísať príbeh z Košíc, ktorý prežili. Nám sa najviac páčil príspevok šesťročného Rastislava Hrica (na snímke). Pomôcť mu musela jeho mamička, ale jasne z príspevku vidno, že v našom meste rastú ďalšie generácie budúcich novinárov. Tu je Rastislavov príbeh:

V sobotu som vstal do upršaného rána. Vliezol som do postele k rodičom a prosíkal mamku, aby sme išli dnes na návštevu k dedkovi. Lenže dedko býva na Ťahanovciach. Mamka krútila hlavou, lebo auto bolo v servise. Ale nakoniec som ju uprosíkal. Vymyslel som, že pôjdeme autobusom. Veď voziť sa autobusom je obrovské dobrodružstvo.

Výlet sa začal na zastávke Ružová. Mamka, ocko, ja a moja sestrička sme nastúpili do autobusu. Autobus sa pohol, zišiel z kopca. Zrazu som vykríkol: „Mami, v pravo je obrovský bager. Pozri na tú jamu. Tá je obrovská.“ „Tam je veľké auto, fúúúj, aký ide za ním smrad.“ Po ceste sme videli veľa bagrov, nákladiakov, jám a aj policajtov, čo riadili križovatku. Naši občas hromžili. Všade obmedzenia a obchádzky… Dokonca aj tatík už dvakrát platil pokutu. Ale pre mňa a Mišku je to super. Aspoň je počas cesty zábava.

Zrazu som čosi zacítil. „Mami, čo to smrdí?“ zapchal som si nos. Neďaleko sedela pani, ktorá pripomínala ježibabu z rozprávky. Veľký nos, sivé vlasy, bradavica a veľká taška. Asi plná pokazených rýb. „Mami, ja to nevydržím. Fúúj.“ A tak sme radšej vystúpili. Mamka sa trochu na mňa hnevala. Bál som sa, že sa k dedkovi nedostaneme. Rodičia mi ale vysvetlili, že v meste chodia autobusy často, takže k dedkovi prídeme.

Ďalšia cesta už bola nudná. Žiadne bagre a ani policajti. Len autá, ľudia a domy. Prišli sme na zastávku. „Mami, vodič zmizol! Kto bude šoférovať? Môžem ja?“ Zrazu sa autobus pohol. „Čo ak nás uniesli? Zavolajme Viliama Tella. Ten nás zachráni!“ Mamka ma upokojila: „Nás zachraňovať netreba, ujo vodič si len na zastávke odskočil kúpiť noviny.“

Nakoniec sme dorazili do cieľa. Dedko už vyčkával v okne vysokého paneláka. Prišiel dole, zobral nás za ruky a išli sme sa prejsť do záhadného a tajuplného lesa, čo je neďaleko. Celý čas sme mu s Miškou rozprávali, čo sa nám cestou prihodilo. Už sa teším na ďalšiu cestu autobusom.

Ale čo by sa stalo, keby autobus dostal defekt? Veď uvidíme nabudúce.