Poznámka Jany Vargovej: Veľká noc
Šunka, vajíčka, klobáska… Nech nezabudnem kúpiť hladkú múku… Čo budeme piecť? Niekedy je to ako nočná mora. Bože, odkiaľ zoženiem zlatý dážď, veď ešte pred pár dňami v meste úradovala fujavica a v noci mrzne dodnes! Niekedy mi to fakt nedá ani spať. Týždeň príprav, upratovania, potom varenie a pečenie. Jasné, som rada, že cez
Šunka, vajíčka, klobáska… Nech nezabudnem kúpiť hladkú múku… Čo budeme piecť? Niekedy je to ako nočná mora. Bože, odkiaľ zoženiem zlatý dážď, veď ešte pred pár dňami v meste úradovala fujavica a v noci mrzne dodnes!
Niekedy mi to fakt nedá ani spať. Týždeň príprav, upratovania, potom varenie a pečenie. Jasné, som rada, že cez sviatky príde aj moja osemdesiatročná mamka a tiež aspoň jedna dcéra. Druhá si už sviatky bude užívať po svojom.
A načo to všetko? Tradície nepustia! Pravdupovediac, veľkonočné sviatky veľmi nemusím. Či je to taká trauma z mladosti, keď chalani nepoznali mieru a nábytok v byte plával ako v potápajúcom sa Titanicu, alebo preto, že sa neviem zbaviť určitej povinnosti ženy – matky… Joooj, aby som nezabudla na cviklu a chren!
[ad][/ad]
Koľkokrát sa v tomto čase v noci zobudím a s otvorenými očami snívam, ako by bolo fajn si voľné dni užiť kdesi inde. Kdesi, kde by niekto všetko pripravil, a nemuselo by to byť vôbec veľkonočné jedlo a ja by som si užívala prechádzky či v tom lepšom prípade nejaký wellness.
Raz to určite spravím. Strasiem sa svojej povinnosti dcéry a matky. Ale asi len do času, kým ku mne raz neprídu vnúčatá. Opäť niečo upečiem, uvarím. Už teraz si však hovorím, že iba trošičku. Radšej ich vezmem z tradičných sviatkov do tých mojich vysnívaných. Niekam von, užiť si slniečko…



