Vďaka múdrosti mešťanov máme dnes Mestský park

Pohľadnica vydaná v roku 1915 dokumentuje spoločenskú funkciu promenády.<br />FOTO: archív Ľudovíta Korotnokyho“ title=“Pohľadnica vydaná v roku 1915 dokumentuje spoločenskú funkciu promenády.<br />FOTO: archív Ľudovíta Korotnokyho“><figcaption>Pohľadnica vydaná v roku 1915 dokumentuje spoločenskú funkciu promenády.<br /> FOTO: archív Ľudovíta Korotnokyho</figcaption></figure> <p>Vysušením mestských lúk vznikol priestor, ktorý sa postupne stal obľúbeným miestom Košičanov, akýmsi centrom oddychu a zábavy. Prispel k tomu minerálny prameň, ktorý mešťania využili ako zdroj vody pri výstavbe neveľkých kúpeľov. V roku 1846 tu vznikla aj plavecká škola. „Kúpalisko“ spojila so záhradami na ľavom brehu mlynského náhonu aleja. V tejto podobe privítali mestské lúky vzácnu návštevu – cisára Františka Jozefa s manželkou Alžbetou, ktorí do Košíc zavítali koncom augusta 1857 pri príležitosti konania veľkej umeleckej a priemyselnej výstavy.</p> <p>Zásadným dátumom pre vznik mestského parku bol 20. mája 1859. V ten deň mestská rada rozhodla, že mesto daruje 18-tisíc štvorcových siah z celkovej plochy lúk Potiskej železničnej účastinnej spoločnosti na výstavbu železničnej stanice. Už na privítanie prvého vlaku v Košiciach dňa 5. júla 1860 sa hrnuli davy hlavnou parkovou komunikáciou, ktorá bola pokračovaním Mlynskej ulice.</p> <figure class=

Pohľadnica podaná 4. 1. 1912 zachytáva vstupnú bránu do mestského parku, ktorú skrášľovalo stromoradie medzi Jakabovým palácom a hotelom Engländer (na snímke vpravo).<br />FOTO: archív Ľudovíta Korotnokyho“ title=“Pohľadnica podaná 4. 1. 1912 zachytáva vstupnú bránu do mestského parku, ktorú skrášľovalo stromoradie medzi Jakabovým palácom a hotelom Engländer (na snímke vpravo).<br />FOTO: archív Ľudovíta Korotnokyho“><figcaption>Pohľadnica podaná 4. 1. 1912 zachytáva vstupnú bránu do mestského parku, ktorú skrášľovalo stromoradie medzi Jakabovým palácom a hotelom Engländer (na snímke vpravo).<br /> FOTO: archív Ľudovíta Korotnokyho</figcaption></figure> <p>Po rojčivých predstavách o usporiadaní parku, ktoré sa malo podriadiť pamätníku maďarského šľachtica, politika a národného buditeľa grófa Széchenyiho (zomrel 8. 4. 1860), zvíťazil triezvy duch meštiackej hospodárnosti. Kostrou budúceho parku boli cesty spoločné pre chodcov, jazdcov i povozy, pozdĺž ktorých boli vysadené pagaštanové aleje. Trávnaté plochy ostávali dlho prázdne a zachovávali si svoj pôvodný lúčny ráz. Až neskôr boli doplnené kvetinovými záhonmi.</p> <p>Najrušnejšou komunikáciou parku bola spojnica centra mesta so železničnou stanicou. Preto v roku 1870 opravili starý drevený most oproti Mlynskej ulici. Živej premávke však nestačil a preto ho v roku 1882 nahradili železným.</p> <p>Prvým známym autorom záhradných úprav Mestského parku z roku 1882 bol hlavný záhradník košickej Poľnohospodárskej akadémie Ján Böllmann. Ďalšie úpravy realizoval záhradník Adolf Uhl o rok neskôr. Koncom 19. storočia sa zaslúžil o ďalšie zveľadenie parku lekárnik Viliam Maléter. V roku 1897 vypracoval nový plán úpravy parku lesmajster mesta Štefan Szönyey.</p> <p>V rokoch 1910 a 1914 bolo nevyhnutné upravovať prevádzkový režim parku – keďže sa začali objavovať aj prvé automobily. V tej dobe už stál v parku celý rad rôznych rekreačných a pomocných budov, boli tu inštalované lavičky, smetné koše. Až do 60. rokov minulého storočia sa park príliš nemenil – až na to, že jeho stromy starli a po zrušení Mlynského náhonu začali pomaly vysychať. Železný most postavený v roku 1882 bol nahradený tým dnešným – betónovým.</p> <figure class=

Súčasný stav bývalej promenády.<br />FOTO Gabriel Bodnár ml.“ title=“Súčasný stav bývalej promenády.<br />FOTO Gabriel Bodnár ml.“><figcaption>Súčasný stav bývalej promenády.<br /> FOTO Gabriel Bodnár ml.</figcaption></figure> <p>Vráťme sa ale k osadeniu železného mosta v roku 1882. Vďaka nemu vznikla promenáda, kde sa sústredila väčšia časť parkového „ruchu“. Tu sa nachádzalo všetko, čo si vyžadovali občania mesta – v blízkosti centra našli zeleň, pokojnú hladinu Mlynského náhonu, ale aj promenádu. Vďaka tomu sa rozprúdil v parku čulý spoločenský život.</p> <p>Postupne vyrástli v parku viaceré zaujímavé budovy. V roku 1885 postavili popri hlavnej spojnici so železničnou stanicou podľa plánov mestského architekta J. Pöschla hudobný pavilón. Kovovú konštrukciu vyhotovil umelecký kováč, majster Kozzig. V roku 1909 pribudol v parku ďalší objekt – prešovský rodák Július Sandy pristaval k tenisovým kurtom a klzisku romanticko-secesný pavilón, zvaný tiež korčuliarsky pavilón. Objekt zároveň obohatil kultúrny život v meste o výstavné priestory.</p> <p>Z historického hľadiska metamorfózu mestských lúk na Mestský park odštartovala i ukončila železnica. Vďaka nej vznikla hlavná promenáda aj s novým železným mostom, ktorá dodnes tvorí s Mlynskou a dnešnou Alžbetinou ulicou krížnu os Starého mesta.</p> <p>Ľudovít Korotnoky<b> </b></p> <p> </p> <p>[ad2][/ad2]</p> <p> </p> <div class=